INOVÁCIE V BOJI PROTI OBCHODOVANIU S KULTÚRNYMI HODNOTAMI
Kultúrne statky majú významný spoločenský význam v oblasti umenia, kultúry, histórie a vedy. Často majú značnú ekonomickú hodnotu, vďaka čomu sú veľmi vyhľadávané. Táto ich atraktivita z nich, žiaľ, robí ciele obchodovania, ktoré je často spojené s organizovaným zločinom a v niektorých prípadoch dokonca s teroristickými organizáciami.
Obchodovanie vážne poškodzuje kultúrne dedičstvo, najmä v regiónoch postihnutých konfliktmi a krízových situáciách.
Nezákonné obchodovanie s kultúrnymi predmetmi zahŕňa neoprávnený dovoz, vývoz a prevod vlastníctva týchto cenných statkov. Medzi kľúčové metódy tohto obchodovania patria:
- Krádež z inštitúcií alebo osobných zbierok kultúrneho dedičstva. - Nezákonné vykopávky alebo rabovanie archeologických nálezísk. - Falšovanie kultúrnych predmetov.
Tieto činy často súvisia s ďalšou trestnou činnosťou, ako je pašovanie, obchodovanie s kradnutým tovarom, falšovanie dokumentov a korupcia.
Okrem obchodovania zločinci zneužívajú legálne získané kultúrne statky na účely, ako je pranie špinavých peňazí, daňové úniky alebo financovanie terorizmu.
Trestné činy týkajúce sa kultúrnych statkov majú jedinečné vlastnosti, ktoré ich odlišujú od iných nezákonných aktivít. Identita a právny status kultúrneho predmetu často nie sú okamžite zrejmé a na overenie si zvyčajne vyžadujú špecializované znalosti.
Zbierky, pamiatky a archeologické lokality sú vystavené vysokému riziku krádeže a rabovania, najmä počas konfliktov a kríz. Okrem toho je ťažké vystopovať neregistrované predmety, najmä tie z archeologických lokalít alebo nekatalogizovaných zbierok, po ich zneužití. Trh s kultúrnymi tovarmi má navyše zraniteľnosti, ktoré priťahujú kriminálnu činnosť.
Zločinci v poslednom čase využívajú rast online predajných kanálov a rozširujú svoj dosah na legálnych aj nelegálnych trhoch. Tento trend predstavuje ďalšie komplikácie pre orgány činné v trestnom konaní kvôli obrovskému objemu predmetov, ktoré si vyžadujú kontrolu, metódam šifrovania údajov a rôznym zapojeným jurisdikciám.
Okrem toho obchodníci s kultúrnymi tovarmi zámerne pôsobia nadnárodne, aby maximalizovali svoje zárobky, zakryli svoje pohyby, vyhli sa zatknutiu a vymysleli si pôvod ukradnutého tovaru.
Vyšetrovanie prípadov obchodovania s kultúrnymi tovarmi je zložité. Vyžaduje si špecifické znalosti o kultúrnych predmetoch a zapojenie viacerých orgánov vrátane polície, colných orgánov, hraničnej bezpečnosti, ministerstiev kultúry, finančných spravodajských jednotiek a súdnych orgánov. Spolupráca medzi jurisdikciami je často kľúčová vzhľadom na cezhraničnú povahu týchto trestných činov. Pre účinný boj proti obchodovaniu s kultúrnym tovarom je nevyhnutný pevný legislatívny rámec, medzinárodné partnerstvá na rôznych úrovniach a odporúčania založené na údajoch.
Na úrovni EÚ sú iniciatívy proti obchodovaniu s kultúrnym tovarom podložené Stratégiou bezpečnostnej únie EÚ na roky 2020 – 2025, Stratégiou EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 a akčným plánom proti obchodovaniu s kultúrnym tovarom. Europol, agentúra EÚ presadzovania práva, pomáha členským štátom pri riadení obchodovania s kultúrnym tovarom a boji proti organizovanej trestnej činnosti.
Akčný plán EÚ, prijatý 13. decembra 2022, má za cieľ narušiť siete organizovaného zločinu, riešiť vyvíjajúce sa bezpečnostné hrozby a chrániť kultúrne dedičstvo v rámci EÚ aj mimo nej. Stavia na existujúcom úsilí EÚ a zároveň sa zameriava na posilnené metódy prevencie a odhaľovania pre účastníkov trhu a kultúrne inštitúcie. To zahŕňa posilnenie kapacít v oblasti presadzovania práva a súdnictva a podporu medzinárodnej spolupráce, najmä s krajinami, ktoré sú zdrojom alebo tranzitnými bodmi pre kultúrny tovar v konfliktných situáciách.
Vyvíjajú sa inovatívne riešenia na boj proti obchodovaniu s kultúrnym tovarom. Tieto iniciatívy podporujú rôzne programy financovania EÚ, ako napríklad Horizon Europe, Erasmus+ a Fond vnútornej bezpečnosti. Táto správa predstavuje niektoré z týchto inovatívnych snáh podporených z finančných prostriedkov EÚ a prepája ich s workshopom Spoločenstva pre európsky výskum a inovácie v oblasti bezpečnosti (CERIS) zameraným na boj proti obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi.
Na uľahčenie detekcie, identifikácie a charakterizácie kultúrnych predmetov vytvárajú projekty financované EÚ, ako napríklad ANCHISE, AURORA, ENIGMA, RITHMS a ARTDETECT, špičkové nástroje. Ich výskum zahŕňa techniky, ako je chemické značenie, umelá inteligencia a strojové učenie, na analýzu snímok, čo pomáha pri odhaľovaní ukradnutých artefaktov. Digitálne databázy a vznikajúce technológie, ako je blockchain, satelitné snímkovanie a drony, by mohli zlepšiť sledovanie vlastníctva a pohybu kultúrnych predmetov online aj offline. Tento technologický pokrok by mohol výrazne pomôcť orgánom činným v trestnom konaní a kultúrnym inštitúciám pri vyhľadávaní ukradnutých predmetov a postavení páchateľov pred súd.
Vývoj webových prehľadávačov a nástrojov na získavanie informácií o trhu zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri monitorovaní online obchodovania s kultúrnym tovarom. Tieto nástroje využívajú analýzu údajov a strojové učenie na identifikáciu podozrivých aktivít na online trhoch a poskytujú orgánom činným v trestnom konaní cenné poznatky. Iniciatívy financované EÚ, ako napríklad RITHMS, CONNECTOR a ENIGMA, majú za cieľ poskytnúť orgánom tieto nové možnosti. Tieto pokroky by mali výrazne zlepšiť schopnosť narúšať nelegálne online trhy, označovať podozrivé ponuky a urýchliť vyšetrovania a trestné stíhania.
Posilnenie medzinárodnej spolupráce a expertných sietí sa ukazuje ako nevyhnutné v boji proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym tovarom. Dialóg medzi Európskou komisiou a trhom s umením vytvára platformu na výmenu dôležitých informácií o politikách a legislatívnych opatreniach zameraných na ochranu kultúrneho dedičstva a zároveň na podporu renomovaného trhu s umením. Projekt RITHMS okrem toho venuje značné úsilie tejto veci, skúma záväzné právne nástroje pre medzinárodnú spoluprácu a zároveň zohľadňuje súvislosti medzi trestnými činmi v oblasti kultúrneho dedičstva, organizovaným zločinom a praním špinavých peňazí. Ďalšie iniciatívy EÚ, ako napríklad ANCHISE, stavajú na predchádzajúcich výskumných a inovačných projektoch, podporujú siete medzi odborníkmi z praxe a výskumníkmi a zároveň podporujú pokrok v technológiách.
Okrem toho sa iniciatíva financovaná EÚ na západnom Balkáne, ktorú koordinuje UNESCO, zameriava na posilnenie regionálnej spolupráce a budovanie kapacít na riešenie problémov obchodovania s kultúrnymi predmetmi.
Zvyšovanie povedomia o nelegálnom obchodovaní s kultúrnymi predmetmi medzi zainteresovanými stranami vrátane širokej verejnosti a občianskej spoločnosti je kľúčové pre ochranu nášho kultúrneho dedičstva. Pochopením situácie môžu jednotlivci odhaliť a nahlásiť podozrivé aktivity, robiť informované rozhodnutia a prispieť k narušeniu sietí obchodovania s kultúrnymi predmetmi. Napríklad projekt PITCHER financovaný EÚ zavádza nový model zapojenia mladých ľudí do boja proti rabovaniu a obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi.
Okrem toho sa projekt ERC s názvom Trafficking Transformations snaží hlbšie preskúmať nadnárodné zločinecké siete sledovaním vývoja nelegálnych kultúrnych predmetov, ako sú starožitnosti a vzácne voľne žijúce zvieratá. Cieľom tejto štúdie je odhaliť, ako takéto predmety podporujú kriminalitu a formujú správanie účastníkov, čo vedie k novému pochopeniu organizovaného zločinu.
Projekt ARTDETECT sa snaží spojiť dejiny umenia, technickú analýzu a dátovú vedu s cieľom vytvoriť špičkové nástroje na identifikáciu umeleckých falzifikátov. Zlepšením metodík znaleckého posudku sa projekt zameriava na to, aby expertom umožnil efektívne predpovedať potenciálne falzifikáty, a tým priniesol revolúciu v oblasti dejín umenia.
Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie, Inovácie v boji proti obchodovaniu s kultúrnym tovarom, Úrad pre publikácie Európskej únie, 2024, https://data.europa.eu/doi/10.2777/9356439
