Strieborná minca 100 Kč 30.výročie ČSR 1948
Strieborná minca - 30. výročie vzniku Československa
Strieborná pamätná minca vydaná v Československu v roku 1948 k príležitosti 30. výročia vzniku Československa. Tieto mince sa získavajú len veľmi zriedka a preto sú veľmi vyhľadávané zberateľmi a investormi. Certifikát pravosti nie je súčasťou mince.
| Kategória: | Československo 1918 - 1992 |
|---|---|
| Hmotnosť: | 0.05 kg |
Vznik Československa
Vznik Československa bol proces, ktorý viedol k zriadeniu samostatného Československa. Československo bolo vyhlásené 28. októbra 1918. Jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami a z nich vychádzajúcimi rozhodnutiami v rámci versailleského mierového systému.
Dňa 28. októbra 1918 zahájila v Ženeve delegácia Národného výboru vedená Karlom Kramářom rokovanie s predstaviteľom protirakúskeho zahraničného odboja Edvardom Benešom o vytvorení a podobe samostatného československého štátu. Toho istého dňa okolo 9. hodiny rannej sa vydali Antonín Švehla a František Soukup menom Národného výboru prevziať Obilný ústav v Prahe, aby zabránili odvozu obilia na front. Potom sa rozšírila správa o uznaní podmienok mieru Rakúsko-Uhorskom.
Podmienky obsahovali aj uznanie autonómie národov Rakúsko-Uhorska, ktoré si ľud vyložil ako uznanie nezávislosti. Táto správa sa stala impulzom k živelným demonštráciám, pri ktorých ľud jasal v uliciach a ničil symboly Rakúsko-Uhorska. Na večer toho istého dňa vydal Národný výbor prvý zákon, zákon o zriadení samostatného štátu československého, a potom bolo ešte zverejnené prevolanie Národného výboru "Lide československý. Tvůj odvěký sen se stal skutkem ...". Pod oboma dokumentmi boli podpísaní Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup - neskôr zvaní "Muži 28. října". Toho istého dňa boli do Národného výboru pribraní 4 zástupcovia, zástupcovia Nemcov a Maďarov neboli prizvaní.
Po vyhlásení samostatnosti Československa sa konali v mestách aj v obciach oslavy, slávnostné sprievody a bohoslužby. Ľud jasal nad získanou samostatnosťou aj nad koncom vojny. Pri týchto oslavách dochádzalo k ničeniu štátnych symbolov Rakúska-Uhorska, ale tiež k ničeniu vecí, ktoré habsburskú monarchiu čo i len pripomínali.