Historický graf ceny striebra
Historický graf ceny striebra
Striebro, nasledujúce po zlate v historickom poradí, predstavuje druhý najstarší známy drahý kov a často sa označuje ako jeho mladší súrodenec.
Striebro (Argentum, Ag) sa v raných fázach metalurgie objavovalo ako sekundárny kov vedľa zlata a medi, no rýchlo získalo dominantné postavenie v numizmatike. Na rozdiel od zlata, ktoré slúžilo predovšetkým elitám, striebro reprezentovalo univerzálne obeživo širokých más – reálnu menu každodenného obchodu. Jeho aplikácie však presahovali monetárnu sféru.
Antické civilizácie (Grécko, Rím) empiricky využívali oligodynamický efekt striebra: vkladaním Ag do vodných rezervoárov a studní inhibovali mikrobiálny rast. Strieborné nádoby, príbory a poháre redukovali bakteriálnu kontamináciu potravín. Na námorných plavbách sa voda konzervovala v strieborných kontajneroch; strieborné mince sa aplikovali do obuvi ako deodorant a antimikrobiálna bariéra.
Z hľadiska využitia je striebro po rope druhou najuniverzálnejšou komoditou v dejinách. Disponuje najvyššou elektrickou vodivosťou (σ ≈ 6,3 × 10⁷ S/m) a tepelnou vodivosťou (k ≈ 429 W/m·K) spomedzi kovov, čo ho predurčuje na aplikácie vo všetkých priemyselných odvetviach (elektronika, fotovoltika, katalýza, medicína). Dôsledkom je akcelerujúca priemyselná spotreba pri stagnujúcej primárnej ťažbe, čím získava striebro vyšší investičný potenciál než zlato.
Rýdzosť striebra sa štandardne vyjadruje v tisícinách (‰):
- Rýdze striebro: 999/1000 alebo 1000/1000 (99,9–100 % Ag)
- Šperkárske striebro: 925/1000 (Sterling silver; 92,5 % Ag, zvyšok prevažne Cu pre zvýšenie tvrdosti)
