Historický graf ceny platiny
Platinu poznali už starí Egypťania, no oficiálne bola prvýkrát objavená v Peru, odkiaľ sa v prvej polovici 18. storočia dostala do Európy.
Najviac platiny ťaží Rusko a JAR – až 90% celkovej produkcie. Platina je striebrolesklý kov so sivým nádychom. Patrí k najdrahším a najvzácnejším kovom, pretože v porovnaní s ostatnými drahými kovmi je v prírode najmenej rozšírená. Jej názov pochádza zo zdrobneniny španielskeho názvu striebra – plata, preto sa jej hovorí aj malé striebro.
Patrí medzi kovy s najväčšou hustotou, čo znamená, že je to jeden z najťažších kovov na zemi. Zároveň je to však veľmi dobre kujná. Má stredne dobrú vodivosť (elektrickú aj tepelnú) a keďže nereaguje s kyslíkom, je tiež mimoriadne odolná proti korózii. Chemickým prvkom odoláva lepšie ako zlato a preto sa vo veľkej miere využíva na výrobu riadu, chirurgických nástrojov a dentálnych zliatin.
Najväčšími odberateľmi sú automobilový, chemický a sklársky priemysel, no v neposlednom rade aj klenotníctvo, kde bola po prvýkrát použitá až v druhej polovici 19. storočia. Pre vysokú rýdzosť (90-95%) nevyvoláva žiadne alergické reakcie.
Keďže nepodlieha cenovým výkyvom tak výrazne ako zlato a je oveľa vzácnejšia, predstavuje veľmi zaujímavú investičnú príležitosť. Za posledných 100 rokov bola cena platiny nižšia ako cena zlata len párkrát – je to ojedinelý úkaz.
S výnimkou ruskej centrálnej banky sa platina nevyskytuje ako rezervné aktívum, no situácia sa môže zmeniť. Tohto kovu je vo svete nedostatok a deficit sa bude ďalej prehlbovať.