Sada zlatých mincí 10 korún Franz Jozef I. mix ročníkov 1896-1909 pôvodné razby v drevenej kazete

Zlatá desaťkoruna Františka Jozefa I. 

Zlatá investičná minca Rakúsko-Uhorska vydaná v roku 1892 a vyrazená v uhorskej mincovni počas vlády Františka Jozefa I. Tieto zlaté desaťkorunáčky sa získavajú veľmi zriedkavo, a preto sú medzi zberateľmi a investormi veľmi vyhľadávané.

František Josef I.

František Jozef Karol (Franz Joseph Karl von Habsburg) sa narodil 18. augusta 1830 o 9:45 vo Viedni ako syn arcivojvodu Františka Karla (mladšieho syna cisára Františka I.) a jeho ženy Žofie, bavorskej princeznej. Mal 4 súrodencov: Maxmiliána, Karla Ľudovíta , Máriu Annu (zomrela v detstve) a Ľudovíta Viktora.

Cisárom sa stal vo svojich osemnástich rokoch, keď počas potláčania marcovej revolúcie v roku 1848 odstúpil jeho strýko Ferdinand I. a jeho otec sa vzdal trónu. Od počiatku videl svoju hlavnú úlohu v zamedzení ďalšej revolúcie. Oprel sa pri tom predovšetkým o armádu a cirkev. To, že na väčšine dobových fotografií je zobrazovaný v uniforme však vyplýva zo skutočnosti, že v jeho dobe neexistoval civilný odev, ktorý by bol hodný cisára.

V Rakúsko-Uhorsku sa v priebehu vojny prejavili všetky jeho problémy. Jedným z najväčších problémov bola národná nejednotnosť a zlá ekonomická situácia. Vojna Rakúsko-Uhorsko vyčerpávala viac ako iné krajiny a to sa bolo nútené orientovať stále viac na Nemecko, čo vzbudzovalo nevôľu u nenemeckých národov monarchie.

František Jozsef I. zomrel uprostred prvej svetovej vojny, 21. novembra 1916, vo Viedni. Jeho pompézny pohreb bol zatienený vojnovými udalosťami a následným pádom rakúsko-uhorskej monarchie, ktorú cisár spojoval.

Po jeho smrti nastúpil na trón Karol I., jeho politika však nedokázala nájsť cestu k novým národným snahám. V už zúfalej situácii sa pokúsil vyhlásiť 16. októbra 1918 federáciu, ešte v priebehu októbra sa začalo Rakúsko-Uhorsko rozpadať. 28. októbra 1918 bolo vyhlásené Československo. 1. novembra 1918 zbavil Karol I. uhorskú vládu prísahy vernosti.